Web o pavúkoch

>>>>>>Poďte sa kuknúť na moju stránku a možno zistíte to čo potrebujete<<<<<

Čo to vlastne pavúky sú

Ľudia väčšinou považujú pavúky za nebezpečné. Všetky pavúky, žijúce v našej krajine sú však neškodné, naopak sú užitočné tým, že vychytávajú veľa škodlivého hmyzu. Len z estetického hľadiska sú nepríjemné tvorbou pavučín v budovách. Náš podvedomý odpor voči pavúkom je možno dedičstvom po dávnych predkoch, ktorí žili na východných stepiach, kde prichádzali do styku s jedovatými pavúkmi.

Poznáme približne 25-tisíc druhov pavúkov, z toho v strednej Európe žije asi tisíc. Obývajú najrôznejšie prostredie, pustatiny aj močariská, trávnaté a bylinné porasty, kríky, lesy, záhrady, ľudské príbytky i rumoviská. Ich zbraňou sú mocné hryzadlá spojené s jedovými žľazami. Jedom usmrcujú svoju korisť a slúži im aj na obranu. Len niekoľko desiatok druhov veľkých pavúkov z teplých krajín však dokáže prehryznúť kožu človeka a vstrieknuť mu do rany toxické množstvo jedu.

V južnej Európe žije povestná tarantula. V minulých storočiach verili, že človek ňou uhryznutý zomrie, zachrániť sa môže iba ak bude do úplného vyčerpania rýchlo tancovať. Zistilo sa, že uštipnutie týmto veľkým pavúkom vyvolá u človeka len bezvýznamnú miestnu reakciu, temperamentný tanec nazývaný tarantela sa však dodnes udržal ako súčasť miestneho folklóru. Najrozšírenejším jedovatým pavúkom je spriadačka jedovatá, ktorá vytvára viacero zemepisných poddruhov. Sú to lesklé čierne pavúky s guľovitým zadočkom väčšinou zdobeným krvavočervenými škvrnami. Dorastajú asi 2 cm. V stepi pri Čiernom a Kaspickom mori ich zastupuje obávaný čierny vlk karakurt. Uhryznutím môže usmrtiť dobytok, kone aj ťavy. Je smrteľné pre 9 % ľudí, ktorí neboli včas liečení.

V Juhoslávii ho nazývajú crna baba, vyhľadáva aj kamenné múriky pri domoch. Čierna vdova je severoamerická spriadačka. Bola pomenovaná podľa jej kanibalského obyčaja pri párení zožrať samčeka, čím sa stáva vdovou. Je bežne rozšírená na predmestiach južnej časti USA, aj záhradách a budovách. Rada sa cez deň ukrýva na spodnej strane prútených stoličiek a pod sedadlami vidieckych záchodov, odkiaľ často napadne sediacu osobu. Každoročne je hlásených okolo tisíc prípadov uhryznutí čiernou vdovou, z toho 4 % smrteľných. Iné poddruhy spriadačky jedovatej sú rozšírené v Afrike a Austrálii. Ich uhryznutie nebýva pre človeka príliš nebezpečné, prejavuje sa bolesťami v rane, jej okolie opúcha a je citlivé na dotyk. Príznaky po niekoľkých hodinách samy ustupujú. Úmrtia sa vyskytujú najmä u detí a chorých na srdce.

Najviac druhov a najpočetnejšie sú jedovaté pavúky v Južnej a Strednej Amerike. Vôbec za najjedovatejšie sú považované tzv. banánové pavúky (banana spiners); sú aj najväčšie z jedovatých pavúkov, merajú 3-5 cm. Majú podlhovastý sivý až čierny zadoček na chrbtovej strane s belavými škvrnami. Do Európy sú občas zavlečené v trsoch banánov. Aktívne sú v noci. Cez deň sa ukrývajú na tmavých miestach. Často prenikajú do ľudských príbytkov, zaliezajú do kútov, za nábytok, do skríň aj šiat a topánok. Pri vyrušení ihneď zaútočia. Ich uhryznutie silne bolí a jeho okolie rýchlo opúcha. Pacienta pokrýva studený pot, zmocňuje sa ho nevoľnosť a má dýchacie ťažkosti. V ťažkých prípadoch pristupujú svalové kŕče, strata citlivosti v prstoch, na perách a jazyku, prípadne až zlyhanie srdcovej činnosti.

Pri uhryznutí pavúkom je zbytočné "zaškrtiť" postihnutú končatinu nad ranou, ako sa to robí pri uštipnutí hadom. Liečba je spravidla úspešná zavčasu podaným špecifickým sérom.

Posledni komentare
01.01.2009 16:17:45: cchichichicih ze pavuky chachachasmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmiley...
 
©2008 poW3r3D by Macoo